Negatívne vplyvy svetelného znečistenia

Príroda

Ľudia v noci väčšinou spia, no veľa živočíchov je aktívnych práve v noci. Nadmerné svetlo v ich prirodzenom prostredí je pre nich vážnym problémom. Nedostatok tmy narušuje ich prirodzený životný cyklus, ktorému sa prispôsobovali milióny rokov počas svojej evolúcie.

Asi dve tretiny vtákov tiahnu prevažne v noci, orientujú sa podľa hviezd aj magnetického poľa.  Ak sú pozemné svetlá príliš jasné, vtáci sú dezorientovaní, zosadajú a nepokračujú v lete. Pri zamračenej oblohe je tento efekt ešte výraznejší. Vtáci často krúžia okolo osvetlených výškových budov, vrážajú do nich a hynú. V dôsledku stretu s budovami zahynie 100 – 900 miliónov vtákov ročne. Je to viac ako všetky ostatné spôsoby spolu. V tabuľke sú výsledky výskumu počas 20 rokov. Ako odstrašujúci príklad je bilancia jednej noci v Toronte v roku 2000: pri 34 budovách bolo nájdených mŕtvych 582 vtákov (37 druhov)...

Tab. 1 Úhyn vtákov

Vtáky žijúce v mestách alebo v blízkosti ľudských obydlí reagujú na svetelné znečistenie zmenou svojho životného rytmu. Problematickejšie rozoznávajú príchod noci, spievajú aj v noci, v noci pokračujú v kŕmení mláďat alebo začínajú hniezd v nevhodnom čase.

Hmyz je prirodzene priťahovaný lampami, zvlášť tými, ktoré sú zďaleka nápadné. V ich okolí hľadajú potravu, partnera alebo miesto na kladenie vajíčok. Celé roje hmyzu v okolí pouličných svietidiel sú bežné, no v žiadnom prípade nie prirodzené. Netesné kryty svietidiel sú pre hmyz smrteľnými pascami, hmyz je ľahko uloviteľný predátormi, nekonečným krúžením okolo zdroja svetla sa vysilí a hynie. Tieto svetelné pasce sa významne podieľajú na ochudobňovaní druhovej rozmanitosti hmyzu aj výraznej redukcie ich počtu. V mnohých prípadoch sa jedná o druhy, ktoré sú dôležité pre reprodukciu rastlín alebo aj opeľovanie ovocných stromov.

Známy je prípad vyliahnutých korytnačiek, ktoré sa dezorientované umelým osvetlením vydávajú smerom od mora a hynú. Nakoľko situácia začala byť kritická v čase liahnutia karety veľkej sú svetlá v blízkostí pláží redukované alebo dokonca vypínané.

Umelé svetlo rozvracia aj vodné ekosystémy, pretože mnohé organizmy sú závislé na tmavej noci. Napríklad osvetlenie väčšie ako asi stotina luxu obmedzuje vyplávanie dafnií k hladine a teda aj konzumáciu fytoplanktónu.

Silné svetelné zdroje v blízkosti stromov majú vplyv na nepravidelnosť ich koruny. Na svetlo sú citlivé napríklad platany, stromy na umelé svetlo reagujú neskorým opadávaním listov a následne poškodením mrazmi.

Človek

Svetelné znečistenie je novým prvkom zasahujúcim do života ľudí. Pokojný spánok je nutný na regeneráciu organizmu. Regenerácia v tme je rýchlejšia o 1 - 2 hodiny.

Denný a nočný režim je určovaný receptormi v sietnici, ktoré sú na nej rozložené rovnomerne a obsahujú farbivo melanopsin. Tieto gangliové bunky majú maximum citlivosti viac do modrej časti spektra (465 ± 20 nm) ako je maximálna citlivosť ľudského oka v žltozelenej oblasti (okolo 555 nm). Biorytmus riadi epifýza (nadvesok mozgový, šuškovité teliesko) a hormón melatonín, ktorý produkuje. Tento „spánkový“ hormón je produkovaný len v tme. Melatonín je najúčinnejším antioxidantom, ktorý chráni bunky pred nádormi, zníženie jeho hladiny znamená nárast kyslíkových radikálov. Kyslíkové radikály narušujú jadrá buniek a tým prispievajú k vzniku karcinogénnych ochorení, arterosklerózy a ďalších chorôb. Nedostatok melatonínu zapríčiňuje vyššiu tvorbu nádorov a ich rýchlejší rast. Je vysoko pravdepodobné, že svetelné znečistenie je jedným z faktorov čoraz väčšieho výskytu civilizačných chorôb.

Napriek tomu, že experimentálne potvrdenie tohto faktu nie je jednoduché z dôvodu problematického porovnania rizikových skupín, prvé nevyvrátiteľné dôkazy existujú. Vplyv nočného svetla je preukázaný u výskytu rakoviny prsníka a prostaty a to až päťnásobne u ľudí dlhodobo pracujúcich v nočných zmenách.

Riešením redukcie nevhodného osvetľovania je používanie plne clonených svietidiel, ktoré svietia len tam kde majú a redukcia intenzity v čase, keď to nie je potrebné. Ako zdroj svetla je najvhodnejšia  sodíková výbojka, ktorej maximum žiarenia je v žltej oblasti spektra a v modrej, ktorá denný rytmus poškodzuje, vyžaruje len minimálne.

Škodlivosť nedostatku tmy je dokázaná a v budúcnosti bude mať vážne biomedicínske dôsledky, ktorých závažnosť si teraz uvedomujú len odborníci zaoberajúci sa touto problematikou. Narušením prirodzených biologických rytmov sa zvyšuje stres, nespavosť i psychické problémy.

Spoločnosť

Svietením do nepotrebných smerov zbytočne míňame elektrickú energiu a tým prispievame k produkcii skleníkových plynov, ktoré sú zodpovedné za globálne otepľovanie. Aj keď dnes ešte existuje hŕstka odborníkov, ktorí problém globálneho otepľovania popierajú, je to fakt ktorý tu je a ľudstvo ho riešiť musí. A navyše, za zbytočné a neefektívne svietenie platíme, mrháme finančnými prostriedkami. Len v USA sa za svietenie „do vzduchu“ vynaložia 2 miliardy dolárov. Ak sa dnes slovo ekológia skloňuje na každom kroku, je na mieste si uvedomiť, že aj vhodným osvetľovaním môžeme prispieť k aspoň nezhoršujúcemu sa stavu.

Mestský človek a dnes predovšetkým deti považujú pohľad na hviezdnu oblohu za vzácnosť, ochudobňujeme sa o pohľad do vesmíru. Hviezdnatá obloha je neoddeliteľnou súčasťou prírody, mali by sme si ju chrániť, aby sme sa nemuseli na ňu chodievať pozerať do chránených parkov tak, ako dnes chodievame do zoologickej záhrady.

Závažným problémom nevhodného osvetľovania je oslnenie, ktoré je zvlášť škodlivé u starších ľudí. Správne osvetľovanie má svoj význam aj v bezpečnosti na cestách a chodníkoch.

Dopravná nehodovosť

Nevhodné osvetlenie má vplyv aj na dopravnú nehodovosť predovšetkým z týchto dôvodov:

• oslnenie vodičov priamym svetlom, efekt podobný tomu ako pri osvetlení diaľkovými svetlami prichádzajúceho motorového vozidla
• pri oslnení vodiča sú jeho oči nútené náhle sa prispôsobiť vyššej intenzite, predlžuje sa jeho reakčný čas
• oslňujúce osvetlenie chodníkov, peších zón či schodov môže byť zdrojom úplne zbytočných úrazov . Zvlášť dôležité je správne osvetlenie prechodov pre chodcov.
• pri striedaní nevhodných svietidiel vzniká „plotový“ – stroboskopický efekt, ktorý významne prispieva k únave vodiča.

Kriminalita

svietidlá nesvietia do očí, vidíme lepšie aj do tmavých zákutí. Častokrát stačí polovičná intenzita osvetlenia k tomu, aby sme pohodlne a bezpečne rozoznávali v noci predmety, či prekážky na ceste.

Aj keď vplyv na kriminalitu nie je veľký, predsa existuje. Je mylné sa domnievať, že silným osvetlením priestorov a budov kriminalita poklesne. Pri vysokej intenzite svetla je oko oslnené a nie je vidieť do tmavých zákutí. Výsledky napr. z Chicaga ukazujú, že pri vhodnej rekonštrukcii verejného osvetlenia bol zaznamenaný pokles, nie nárast kriminality. Pre zníženie kriminality teda nie je dôležitá intenzita osvetlenia, ale jeho kvalita bez možnosti prípadného oslnenia. V mestách a obciach sú pre zvýšenie bezpečnosti montované monitorovacie „strážne“ CCD kamery, ktoré sú však prispôsobené automatickému režimu snímania a teda silné zdroje svetla ich relatívnu citlivosť znižujú.

Astronómia

Na problém svetelného znečistenia začali ako prví poukazovať práve astronómovia, ktorým sa na oblohe začali strácať hviezdy. Presvetlená obloha je prekážkou pri skúmaní vesmíru, vadí nielen astronómom profesionálnym. Hviezdna obloha je neoddeliteľnou súčasťou nášho prirodzeného prírodného prostredia a je v našich silách zladiť rozvoj spoločnosti s pohľadom na tmavú nočnú oblohu.